Žmolkovanie je tvorba malých guľôčok vlákien na povrchu textílie. Trenie uvoľní konce, pohyb ich zapletie a pevnejšie vlákna uzlík držia pri látke. Nie je to obyčajný prach ani automatický dôkaz nízkej kvality. Mäkká vlna, kašmír, bavlna, viskóza aj syntetické zmesi môžu žmolkovať, ale rôzne rýchlo a vytrvalo.
Kde a prečo vzniká
Najskôr prezrite podpazušie, boky, manžety, sed a miesta pod taškou či opaskom. Voľne krútená, česaná alebo veľmi mäkká priadza odhaľuje viac koncov; krátke vlákna ľahšie unikajú. V zmesi môže pevná syntetická zložka ukotviť žmolky, ktoré by čistá prírodná látka časom zhodila. Záleží aj na strihu: tesná vrstva vytvára stále trenie.
Praktická starostlivosť
Najprv trenie obmedzte. Perte naruby, oddeľte hrubé kusy, použite sieťku a neprepĺňajte bubon. Úplet nechajte medzi nosením odpočinúť a vyhnite sa suchým zipsom. Na suchom, naplocho položenom kuse použite textilný hrebeň či krytý odžmolkovač, bez tlaku a po skrytej skúške. Netrhajte prstami, vytiahli by ste ďalšie vlákna.
Hodnoťte v súvislostiach. Pár odstrániteľných žmolkov na mäkkom svetri nie je to isté ako rýchle stenčenie, pretrhnuté nite či diery.
